Charakteristika obce

RAŽŇANY - charakteristika obce

Obec Ražňany (350 m n. m.) leží vo východnej časti Slovenskej republiky, v kvázi centrálnej časti Prešovského kraja, presnejšie v okrese Sabinov. Jej zemepisné súradnice sú 21º 4' v.z.d. a 49º 4' s.z.š. a rozloha obce je 1148 ha. Obec sa nachádza juhozápadne od okresného mesta Sabinov (2 km) a od najbližšej poľskej hranice je vzdialená približne 30 km.

Obec sa nachádza v doline rieky Torysa v Spišsko-šarišskom medzihorí. Najbližšie okolie tvoria prírodné celky Čergov, Beskydské predhorie, Košická kotlina a Šarišská vrchovina.

Ako už bolo skôr spomínané prevažná časť katastra obce Ražňany sa nachádza v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré predstavuje vonkajšie, Západné Karpaty, budované najmä vnútrokartatským paleogénom. Na tvorbe pomerne jednotvárneho reliéfu sa podieľajú flyšové horniny s prevahou slienitých bridlíc a ílovcov, na ktorých sa nachádzajú polia a sídla. Pestrejšia tvárnosť povrchu s ostrejšími formami je v miestach, kde sa vyskytujú aj zlepencové a pieskovcové vrstvy, na ktorých sú lesy a pasienky. Ďalším geomorfologickým celkom, ktorý zasahuje vo väčšej miere do katastra obce je Bachureň, ktorý sa vyznačuje mäkkou povrchovou tvárnosťou s množstvom zlepencov, ílovcov a pieskovcov.

V katastri prevláda oceánska klíma s kontinentálnymi prvkami; prejavuje sa neskorým nástupom jari a zvýšenými teplotami v jeseni v porovnaní s jarou. Prírodné celky zasahujúce do katastra obce spadajú do mierne teplej oblasti s priemernými ročnými teplotami okolo 6°C. Najteplejším mesiacom je júl s priemernými teplotami od 14 – 19,5 °C a najchladnejším január, v ktorom sa teploty pohybujú medzi -4 až -7 °C. V júli je aj najviac slnečného svitu. Zrážkové pomery ovplyvňuje jednak nadmorská výška, morfológia územia ale aj tzv. zrážkový tieň, v ktorom sa obec nachádza a ktorý spôsobujú Levočské vrchy. Priemerne za rok tu padne menej ako 650 mm zrážok, pričom maximum zrážok pripadá na jún, júl a najmenej na február. Priemerný počet dní so snehovom pokrývkou je 60 – 80 a priemerné maximum snehovej pokrývky je cca 30 cm.

Obcou Ražňany preteká len jeden potok – Šalgov, ktorý sa neskôr, mimo katastra obce, vlieva do väčšej Torysy (pramení v Levočských vrchoch). Režim odtoku vôd z územia je nevyrovnaný, čo spôsobujú podnebné pomery i málo priepustné flyšové podložie. Najvyššie prietoky sú na jar (marec – apríl) a za letných búrok, keď hladiny riek pomerne rýchlo stúpajú. Vodárensky zaujímavé sú podzemné vodné zdroje, ktoré sú charakteristické pre flyšové horniny vnútrokarpatského paleogénu a aj početné minerálne pramene, hoci nie tak významné ako napr. Sivá Brada alebo v Lipovciach.

Vodná sieť obce Ražňany

Podľa mapy pôdnych typov (viď mapa) je zrejmé, že na území katastra obce Ražňany sa nachádza päť typov pôd – fluvizeme, čiernice, pseudogleje, pararendziny a kambizeme. Na sledovanom území má väčší vplyv na tvorbu pôd horizontálna zonálnosť (blízkosť potokov a riek) ako vertikálna zonálnosť (nadmorská výška). Presnejšie sa na území obce nachádzajú tieto subtypy pôd:

  • fluvizeme – kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké z nekarbonátových aluviálnych sedimentov
  • čiernice – kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne z nekarbonátových aluviálnych sedimentov
  • pseudogleje – modálne, kultizemné a luvizemné, nasýtené až kyslé zo sprašových hlín a svahovín
  • pararendziny – kambizemné a kambizeme rendzinové, zo zvetralín pieskovcovo-slieňovcových hornín
  • kambizeme – modálne a kultizemné, nasýtené až kyslé, sprievodné rankre a kambizeme pseudoglejové zo stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralín nekarbonátových hornín

Pri pohľade na zrnitostné skupiny pôd jednoznačne prevláda pieščito-hlinitá až hlinitá pôda, ktorá patrí medzi úrodné pôdy. Čiže môžeme skonštatovať, že kataster obce má vhodné pôdy, aj typy aj druhy, na rozvíjanie poľnohospodárskej výroby.

Geologicko-geomorfologické, orograficé, klimatické a pôdne pomery ako i činnosť človeka vplývali a vplývajú na vytváranie vegetácie, hlavne však na rozšírenie vegetačných druhov. Celé záujmové územie patrí do západokarpatskej fytogeografickej oblasti. Na celom území kedysi dominovali lesy. V dôsledku hospodárskej činnosti človeka v minulosti, ale aj v súčasnosti, na mnohých, najmä nižšie položených miestach, sa lesy vyklčovali a premenili na ornú pôdu, lúky a pasienky. Napriek redukcii plôch lesa môžeme zaznamenať bohatú paletu typov lesných porastov. V blízkosti rieky Torysy (východ katastra obce) sa nachádzajú lužné lesy s dominujúcou jelšou. Medzi ďalšie porasty v týchto lesoch patria záružlie močiarne, hviezdnica hájna, blyskáč jarný, a pod. Pomerne najväčšie rozšírenie v katastri obce majú karpatské dubovo-hrabové lesy s dominantnou ostricou chlpatou v podraste, pričom sú rozšírené aj lipkavec marinkový, kyslička obyčajná, papraď samčia, hrachor čierny a pod. Bukové lesy na vyskytujú len na malej ploche na severe katastra obce. V ich bylinnom podraste sa spravidla vyskytujú zubačky, lipkavce, veronika horská, a pod. Len na malých roztrúsených fliačikoch sa nachádzajú dubové a cerovo-dubové lesy (viď mapa).

Terajší stav a skladbu živočíšstva formovalo v jeho vývine viacero biotických i abiotických činiteľov. Živočíšstvo patrí do základného modelu karpatských spoločenstiev, a to do spoločenstiev Západných Karpát s pomerne zachovalou autochtónnou druhovou skladbou. Podstatnú časť tvoria lesné spoločenstvá. Medzi charakteristických a vzácnych predstaviteľov týchto biotopov patrí: roháč obyčajný, nosorožtek obyčajný, fúzač alpský a niekoľko druhov bystrušiek, pstruh potočný, salamandra škvrnitá, mlok karpatský, užovka stromová, bocian čierny atď. V oblasti na okrajoch lesných biotopov a pastvín nachádzame škovránka, sýkorku, stehlíka, piskora, plcha a pod. Veľkú časť katastra obce zaberá kultúrna step (pôvodné i pozmenené biotopy) s rôznymi druhmi a to: kačica, čajka, včelárik zlatý, zajace, bažanty, syseľ, hraboš, srnčia zver atď. Ďalšia skupina živočíšnych druhov obýva urbanizovanú krajinu. Sú to bociany biele, lastovičky, myši, potkany atď.

Potenciálna prirodzená vegetácia obce Ražňany

Pre pomernú odľahlosť si tunajšia príroda zachovala veľa zo svojej pôvodnej podoby. Avšak ani ona neodoláva civilizačnému tlaku a bohatá a krásna príroda je i tu na ústupe, mnohé prvky sa stávajú pomaly minulosťou. Žiadna generácia, ktorá tu žila, neublížila prírode toľko ako súčasníci. Obec ako taká nepatrí do žiadnej chránenej oblasti alebo areálu. Jedinečnosťou obce sa stala Ražňanská lipa (chránený strom). Vyhlásená bola v roku 1989 pre jej vedecký a kultúrnu hodnotu. Je to 25 m vysoká lipa malolistá, s obvodom kmeňa 650 cm.

Prvá písomná zmienka o usadlosti je z roku 1248, kedy sa spomína ako súčasť panstva hradu Šariš. Zrumenený drevený hrádok, resp. zvyšky po jeho zemných opevneniach, ležia na temene vrchu Býkoš (513 m n. m.). Miestna tradícia nazýva návršie aj “Várhed” – hradný vrch. Na dne priekopy sa našli popri zuhoľnatených trámoch, brondzovej trojlístkovej ozdôbke, hrote zo šípu s napichovacím tŕňom i minca kráľa Belu IV. a úlomky keramiky z 13. storočia. Tieto skutočnosti nasvedčujú vypáleniu hrádku počas tatárskeho vpádu.

Pravdepodobne z dvoch usadlostí Nyars a Ardo vznikla postupne obec Ňaršany, ktoré jestvovali už v 11. a 12. storočí (1427 Nyars a Ardo - dve usadlosti, 1428 Ardo-Nyars, 1466 Nyarsardo, 1773 Narssany, 1920 Ňaršany, 1948 Ražňany). Už od roku 1863 sa v obci pestujú povestné "ňaršanské" čerešne v rozsiahlych čerešňových sadoch (Ortvane, Pace).

V roku 2004 udáva obec 1443 obyvateľov, 718 mužov a 716 žien (SODB 2001). Hustota obyvateľstva v katastri obci predstavuje približne 12 ob./km2. Z pohľadu vekových kategórií zaradzujeme obyvateľstvo obce k dlhodobo mladému obyvateľstvu. Percentuálne je u mužov najviac zastúpená veková skupina od 15 do 20, u žien skupina od 10 do 15 rokov, najmenej je starých ľudí nad 80 rokov. Podrobnejšiu vekovú štruktúru obyvateľov obce nám priblíži veková pyramída.

Homogénnym regiónom je obec Ražňany z hľadiska národnosti. Je to v celku pochopiteľné vzhľadom na polohu obce voči hraniciam republiky. Keďže sa jedná o obec, ktorej hranice katastra nie sú v bezprostrednom kontakte so susednými štátmi, navyše vzdialenosť od hraníc katastra ku štátnej hranici nie je zďaleka zanedbateľná, môžeme predpokladať, že v obci bude prevažne slovenské obyvateľstvo (97%). Druhá najpočetnejšia národnosť je rómska (3%).

Ďalšou homogenitou v obci je náboženská štruktúra. 97% obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu vyznaniu. Takáto vysoká religiozita obyvateľstva je spôsobená vidieckym charakterom obce, kde je ešte silná spútanosť obyvateľov s tradíciami. Druhou najpočetnejšou relígiou sú gréckokatolíci (2%).

Čo sa technickej vybavenosti obce týka, nepatria Ražňany medzi špičku, skôr medzi horší stred. Obec okrem pošty a rozvodnej siete plynu postráda napríklad verejný vodovod, verejnú kanalizáciu pripojenú na ČOV alebo aj káblovú televíziu, či lekáreň. Absencia ambulancií, špecializovaných predajní, bankomatov, kina, telocvične či turistických ubytovní je spôsobená blízkosťou mesta Sabinov (2 km), ktoré tieto služby ponúka aj obyvateľom obce.

Pre rozvoj kultúry v obci slúži kultúrny dom a knižnica, pre športové účely sa v obci nachádza futbalové ihrisko (okrem školských).

Obyvatelia Ražňan rozprávajú šarišským nárečím, ktoré jazykovedci zaraďujú do východoslovenskej skupiny nárečí. V okolí obce je hodne rozšírené a to nielen medzi staršími obyvateľmi ale aj medzi mladými, ktorí vyrastajú na dedinách.

Oblasť v okolí obce patrila v stredoveku a začiatkom novoveku k hospodársky vyspelým častiam, čo vyplývalo z vtedajších spoločensko-politických pomerov (blízkosť Sabinova jedného z piatich hornouhorských miest známych pod názvom Pentapolitana). Priaznivá poloha zabezpečila nebývalý rozmach. Tento rozvoj pribrzdili stavovské povstania v 17. a 18. storočí. Kapitalistické podnikanie sa obce dotklo úplne nepatrne. Ani výstavba železníc v okolí obce nepodnietila rozvoj hospodárstva. Hospodárska zaostalosť a veľký nedostatok pracovných miest viedlo v posledných desaťročiach 19. storočia a v prvých rokoch 20. storočia k masovému vysťahovalectvu obyvateľstva.

Až výstavba nových výrobných závodov v najbližších mestách po roku 1945 dala základ ďalšiemu hospodárskemu rozvoju. Pre obec bolo strategické vybudovanie závodu na výrobu nábytku a tehelňa v Sabinove, ktoré poskytovali pracovné príležitosti aj pre obyvateľov Ražňan. V obci sa postupne rozvinula poľnohospodárska výroba, ktorá mala v obci dobré podmienky (priaznivá klíma, blízkosť vodných zdrojov i dostatok zrážok). Pestujú sa hlavne obilniny, krmoviny a zemiaky. V živočíšnej výrobe sa zameriava najmä na chov dobytka a oviec. Dnes sú rozšírení najmä malopoľnohospodári, ktorí pestujú len pre vlastnú spotrebu.

Dnes je 46% obyvateľov ekonomicky činných, väčšina z nich pracuje v priemyselných podnikoch blízkych väčších miest (Sabinov, Prešov) alebo v poľnohospodárstve. Zastúpenie ostatných hospodárskych odvetví uvádzame v nasledujúcej tabuľke a v grafe.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetvia hospodárstva

číslo odvetvia

odvetvia hospodárstva

EA osoby

EA osoby (%)

1

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby

38

5,78

2

Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby

5

0,76

3

Peňažníctvo a poisťovníctvo

3

0,46

4

Priemyselná výroba

173

26,33

5

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

6

0,91

6

Stavebníctvo

59

8,98

7

Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov

63

9,59

8

Hotely a reštaurácie

10

1,52

9

Doprava, skladovanie a spoje

31

4,72

10

Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj

7

1,07

11

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie

37

5,63

12

Školstvo

34

5,18

13

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

20

3,04

14

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

25

3,81

15

EA bez udania odvetví

146

22,22


Spolu

657

100,00

Doprava do obce nie je najpriaznivejšia ale čo sa kvality týka postačujúca pre obyvateľov obce a obec ako takú. Vedie tam cesta II. triedy, pričom železničná doprava chýba. Aj napriek tejto absencii nie sú obyvatelia o tento typ cestovania ukrátení, pretože najbližšia zastávka sa nachádza v susednej obci Okrucani alebo len vo 2 km vzdialenom meste Sabinov. Jedinečnosťou v obci je miestne letisko, ktoré sa využíva najmú na komerčné účely pre všetkých obyvateľov z bližšieho i ďalekého okolia. Z pohľadu rozvoja cestovného ruchu, nemá obec výhodnú polohu. V blízkom okolí nachádzame len dva turistické chodníky, ktoré vedú do Lipoviec a Bachurne. Na možný potenciál obce navyše nepriaznivo vplýva susedná obec Jarovnice, známa početným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Aj napriek nevýhodnej polohe nájdeme v obci tieto pamätihodnosti a “stopy” významných osôb.

Najstaršou historickou pamiatkou je rímsko - katolícky kostol z roku 1510, postavený na starých základoch. V roku 1540 bol rozšírený v rokoch 1778 a 1908 obnovený. Kostol je zasvätený sv. Demetrovi. Medzi najvýznamnejšie osobnosti patril Štefan Onderčo, farár, kanonik a politik, ktorý svojou činnosťou na poli národnostnom tvrdo bojoval za práva Slovákov o čom svedčí aj Verejné zhromaždenie na ražňanskej fare v decembri 1918, ktoré hralo dôležitú úlohu pri utváraní novovzniknutého štátu Čechov a Slovákov.

Impozantnou budovou je aj sýpka z čias okolo roku 1840.Zachovalá sýpka je hospodárskou budovou niekdajšieho veľkostatku. Poschodová budova postavená v neskoroklasicistickom štýle na prízemí so slepými arkádami, na poschodí s menšími štvorcovými oknami. Neodlučiteľnou súčasťou obce je miestne letisko. Od roku 1952 sú Ražňany známe tradičnými leteckými dňami. Popri výcviku bývalých sväzarmovcov prebiehal tu v minulosti aj letecký výcvik vojenských pilotov zo zahraničia. Posledné roky sa letisko teší účasti pilotov ultraľahkých lietadiel, závesných klzákov a paraglaidingu. Každoročne sa na konci leta koná letecký deň, na ktorý sú pozývaní známi ale aj menej známi hostia (Očovskí bačovia na vetroňoch, Biele albatrosy, vojenské vrtuľníky a pod.). Toto podujatie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou života obce.

Mohutný nárast turistov nemôžeme v budúcnosti pre obec očakávať, lebo sa jedná len o malú obec s nízkym potenciálom. Reálnou vyhliadkou je rozvoj cykloturistiky na trase Sabinov – Ražňany – Veľký Šariš – Prešov, miestne letisko – najmä zlepšenie podmienok pre jeho častejšie využívanie a rozvoj jednodňovej turistiky, kedy by obec slúžila ako východisková pre turistov do vzdialenejšieho okolia.

Za vypracovanie kompletnej charakteristiky obce, ďakujeme Veronike Stachurovej, študentke Prirodovedeckej fakulty, Univerzity Komenského v Bratislave.

Aktuality a oznamy
ORIFLAME-Deň otvorených dverí
ORIFLAME-Deň otvorených dverí

vložené: 22.09.2017
Obecné kompostovisko

Od 6.5.2017 bude obecné kompostovisko otvorené v sobotu od 12.00 hod. do 16.00 hod.. a v stredu od 14.00 hod. do 17.00 hod.

vložené: 09.05.2017