Článok Vám prináša výťah z histórie vzniku Prešovského Aeroklubu a začiatkoch športového lietania. Publikujem ho z tohto dôvodu, pretože nemalú časť na tom mala aj naša obec a konkrétne letisko v Ražňanoch.
Prvé známe písomné informácie o začiatkoch športového lietania v Prešove začínajú v roku 1938. V novembri boli do Prešova dopravené z košickej priemyslovky prvé klzáky Skaut Standard, ku ktorým neskôr pribudli klzáky Zlin V, SG-38 a Wrona-bis. V rámci akcie 1000 pilotov v Masarykovej leteckej lige získal p.Vlček, predpokladáme, ako prvý prešovčan ešte v roku 1935 pilotný preukaz.Začiatky vojenského lietania v Prešove sú spojené so Slovenským štátom. 1.9.1939 bola zriadená kuriérna služba na trase Vajnory-Spišská Nová Ves-Prešov, ktorú zabezpečoval Š.328 s pilotom rtk.let.Čechom

Tri Avie B.534 letky 45 zo Spišskej Novej Vsi, ktoré 9.9.1939 zostrelili pri obci Ňaršany (dnešné Ražňany) poľský Lublin pri taktickom prieskume nad Prešovom, boli potom priemiestnené na poľné letisko Išla pri Prešove, aby posilnili PVO mesta. Pilotovali ich rtk.let.Hanovec, des.Žiaran a des.Jaloviar, ktorý pri jednom z pristátí havaroval a zahynul v troskách svojho stroja. V júni 1941 bola presunutá Pozorovacia letka 3 z Nitry na poľné letisko Nižný Šebeš s lietadlami Š.328.

V roku 1941 začínal výcvik 34 pilotných žiakov prvý prešovský učiteľ bezmotorového lietania p.Pramník, ktorý mal skúšky A a B. Lietalo sa na cvičisku Malý Šariš zo svahu od prachárne, keď sa na štarty používal tzv.gumicuk - napnuté pružné lano. V roku 1942 sa lietalo na Delni a o rok neskôr už na Lysej Stráži. Tu urobil prvú skúšku "C" p.Adamec, ktorý potom dlhé roky pôsobil ako inštruktor. V roku 1944 pribudol klzák Gurunau Baby IIb. Jeho prelet do Prešova vlečným lietadlom E-39 využili niektorí plachtári na preškolenie na aerovleky.

Po vojne sa na Delni a neskôr aj na Lysej Stráži obnovuje výcvik pod vedením nadšencov p.Kremnického, Mičutu a Ringera. Významným medzníkom organizovaného lietania v Prešove bolo decembrové ustanovujúce zhromaždenie odbočky Slovenského národného aeroklubu a voľba prvého predsedu, ktorým sa stal plk.Horák.

V roku 1946 sa začala výstavba na Lysej Stráži, kde sa vybudovalo výcvikové stredisko bezmotorového lietania a jedinečý koľajnicový výťah pre klzáky. V tom istom roku p.Krenický a Macej zložili prvé skúšky pilotov tristických lietadiel na motorovom L-4 Piper Cub, čo bol aj začiatok motorového športového lietania v Prešove. V máji roku 1947 sa uskutočnil za veľkého záujmu a nadšenia širokej verejnosti prvý letecký deň. V tomto roku sa začína aj lietanie v termike, keď p. Macej časom 6 hod a 11 min splnil podmienku na udelenie strieborného "C". Pribudol ďalší klzák Z-24 Krajánek. V roku 1948 p. Krenický dokázal vo vzduchu zotrvať 10 hod 12 min, čo sa do dnešných dní nepodarilo prekonať žiadnemu z prešovských pilotov. Pribudla prvá verzia populárneho Šohaja Z-25 a začína sa aj navijákové lietanie za navijákom Stratílek a to už z letiska Nižná Šebastová, kde prešovský aeroklub operuje dodnes. V päťdesiatych rokoch sa začína veľký organizovaný rozvoj leteckej základne, na ktorom sa najviac podieľali nestori prešovského lietania p.Majoroš a Nižník. P.Majoroš sa okrem iného preslávil aj nezabudnuteľnou akrobaciou na vetroni Luňák, najmä v trojici s p. Maňkom a p.Kenderom. Prešov takmer štyri roky reprezentovala aj akrobatická trojka na motorových lietadlách, ktoré pilotovali p. Krehenbil, Majoroš a Macej. V tom čase Prešov školil aj vojenských pilotov na 10 lietadlách Jak C-11 pod vedením a velením pplk. Hanovca.

V tomto období sa začína aj súťažná činnosť. Na 4.celonárodných plachtárskych majstrovstvách skončil p.Majoroš na celkove 6.mieste. V dlhej vlne sa p.Bilichovi podarilo dosiahnuť prevýšenie 4800 m. Pribúdajú aj nové vetrone Z-125 a 425 Šohaj, Luňák, VT-109 Pionýr, VT-16 Orlík, Kmotr i Démant a od roku 1959 aj legendárny Blaník. V roku 1953 sa aeroklub sťahuje do Ražňan kde sa podieľa na výstavbe tamojšieho areálu. Na 1.krajských plachtárskych pretekoch o rok neskôr v Ražňanoch suverénne zvíťazil p.Majoroš. V roku 1956 medzikrajské preteky v Bratislave vyhral p.Hrebeňár, ktorý uletel do rumunskej !!! Oradei 373 km (a tento jeho výkon sa stal v Prešove legendárnym). Po dosiahnutí 2. miesta na celoštátnych majstrovstvách bol p.Majoroš nominovaný do reprezentácie. Neskôr ako prvý prešovčan získal zlaté "C" s troma diamantami. Výrazné boli aj jeho úspechy, keď sa mu podarilo uletieť 505 km, či v dvojsedadlovke s p.Majorošom 431 km. V roku 1963 začína na prešovskom letisku výcvik pilotov vrtulníkov na HC-102. Inštruktorom bol p. Kron, piloti p. Zbiňovský, Toman a Dupaľ lietali až do roku 1977 aj na Mi-1 a dokonca Mi-4.

V ére VT-116 Orlík p.Penev získal na majstrovstvách Slovenska 3.miesto a p.Tarasovič v roku 1977 vyhral krajské závody. Prvý úspech v dvojmiestnych vetroňoch získali p.Penev a p. Markovič na Pohári Letu v podobe 2.miesta. V roku 1974 vyhrali majstrovstvá Slovenska v leteckej navigácii p.Kovary a Oravec.

Už v septembri 1949 bol v Prešove ustanovený parašutistický odbor pri SNA a zahájený výcvik pod vedením inštruktorky sl. Pastoriovej. 15.októbra prvých 21 parašutistov absolvovalo svoj prvý zoskok na padákoch VJ-1 z lietadla DC-3. Z nich p.Gaál, neskôr vojenský stíhač a dopravný pilot sa ako 15 ročný stal najmladším parašutistom ČSR. Ďalší z tohoto kolektívu, hliadka v zostave p.Platko, Gdovin a Beliš, v roku 1952 sa umiestnila na 5.mieste v 1.celoštátnych pretekoch v zoskoku padákom. V roku 1953 prešovskí parašutisti získali lietadlo na výsadky Fairchild UC-61 a padáky PDT-1, PD-6 a PD 47. Neskôr získali aj lietadlo Siebel a prvého profesionálneho inštruktora p.Piska. Veľkou atrakciou pre Prešov sa svojou úctyhodnou výškou 34 m stala v roku 1958 padáková veža v Kolmanovej záhrade, ktorú používali a obsluhovali prešovskí parašutisti. 24.septembra 1961 na popradskom letisku v noci z výšky 2000 m výkonom 7,62 m utvorili p.Platko, Olenočin (Prešov) a Rýdzik (z Košíc) svetový rekord v triede G-II-d, čím vyvrcholilo športové úsilie prvej generácie parašutistov.

V roku 1967 sa parašutistom podarilo dostať do sveta a nadviazali družbu s parašutistami z poľského Krosna a neskôr z bulharského Burgasu a v roku 1970 bol p. Platkovi udelený titul zaslúžilý majster športu. Na domácich aj medzinárodných súťažiach boli dosiahnuté ďalšie parašutistické úspechy. V roku 1973 na I.majstrovstvách Slovenska vo viacboji družstvo v zložení p. Gabáni, Čurma a Staško zvíťazilo a p. Gabáni v jednotlivcoch získal 2.miesto. V roku 1974 sa už stal absolútnym majstrom Slovenska v klasických disciplínach. V roku 1976 v Gliwiciach družstvo v zložení p.Gabáni, Platko a Podracký sa umiestnilo na 2.mieste a v Burgase p.Gabáni skončil na 3.mieste, pričom p.Podracký zvíťazil v zoskoku na presnosť pristátia do mora. Od roku 1976 bola do strediska vrcholového športu zaradená sl. Krajňáková, roku 1979 bola na porovnávacej súťaži celkovo 6. a na XVI. majstrovstvách sveta v Lučenci v roku 1982 sa podieľala na zisku svetového titulu ženského reprezentačného družstva. Na podnet prešovských parašutistov sa začali organizovať zimné súťaže Paraski (zoskok padákom, beh na lyžiach a slalom). V roku 1983 družstvo v zložení sl.Krajňáková, p.Gabáni a Rigas obsadili na tejto súťaži celkove 2.miesto.

Od roku 1983 činnosť Aeroklubu je už zásluhou brigádnickej činnosti v novopostavenom hangári. V ďalších rokoch na zveľaďovaní materiálnej základne má zásluhu sl.Gaľová, p.Gaľa, Zbiňovský a na zabezpečení leteckej techniky do terajšieho stavu p.Kovary. Aeroklubu sa dostáva za dlhoročnú obetavú výcvikovú činnosť rad uznaní a ocenení od štátnych a letecko branných organizácií. Za športové výsledky získal p.G.Markovič diplom Paula Tiesandiera, najvyšie ocenenie FAI a p.Platko získal ocenenie Gold Wings

Novonastupujúca generácia sa začína presadzovať už na novšej leteckej technike. V roku 1989 p. Beluško dosiahol v prešovskej dlhej vlne prevýšenie 5300 m. Vynikajúce poveternostné podmienky v roku 1994 prispeli p. Sobekovi st. a p.Štempeľovi k prekonaniu 507km vzdialenosti. Na majtrovstvách dvojsedadlových vetroňov od roku 1996 sa prešovským posádkam (piloti:sl.Čížová, p.Beluško, Sobek st., Sobek ml.) podarilo dodnes získať celkom 4 tituly a dve druhé miesta i niekoľko ďalších kvalitných umiestnení. Do slovenskej reprezentácie bol zaradený akrobat p.Tupta, parašutista p. P.Platko a v roku 2000 i nádejný plachtársky junior p.Sobek ml.

V roku 1990 došlo k výrazným zmenám v pôsobení Aeroklubu. Organizačná a ekonomická reštrukturalizácia bola úspešná a dala predpoklady pre budúci rozvoj športového lietania v Prešove aj zásluhou p.Banduru, Zbiňovského, Tarasoviča, Kušnírika a p.Tarasovičovej. Pod rozvoj prešovského lietania sa vždy podpisovali svojou neúnavnou a obetavou prácou organizátori lietania - náčelníci- p.Majoroš, Kovary, Tarasovič, inšpektori a inštruktori ako aj pozemný personál mechanikov - p.Janek, Litecký a Imrich, vďaka ktorým zabezpečenie techniky a lietania bolo vždy na vysokej profesionálnej úrovni. Aj ich zásluhou sa stalo lietanie celoživotným zamestnaním pre celý rad členov Aeroklubu Prešov v dopravnom, poľnohospodárskom či vojenskom letectve. Za všetkých spomeňme aspoň p.Konradyho, Ščamburu, Tarasoviča či Dubovského.

V posledných rokoch je však činnosť Aeroklubu Prešov komplikovaná mimoriadne neústretovým postojom armády. Po príchode vrtulníkového útvaru na Prešovskú základňu sa znovu a znovu vynárajú často umelé a vykonštruované prekážky v lietaní, ktoré majú za následok oveľa nižšie nálety hodín členov aeroklubu, než by si všetci priali. Predovšetkým veliteľ základne plk. Dzurila sa už stal synonymom priekov a naschválov, ale aj vágny postoj velenia letectva i armády ako celku situáciu nevylepšuje. Nad každou prevádzkou, každým letovým dňom visí ako damoklov meč otáznik, pretože povolenie prevádzky je ponechané na vrtochoch veliteľa 34.leteckej základne, takže plánovanie leteckej činnosti i výcviku sa stáva takmer nemožným. Len nesmierna trpezlivosť a obetavosť členov aeroklubu udržuje pravidelnosť športovej leteckej činnosti na ako-tak znesiteľnej i keď nie prijateľnej úrovni.

Aj napriek tomu veríme, že náš aeroklub, ktorý má za sebou už viac ako 50 ročné, bohaté tradície, pretrvá a bude vychovávať ďalších zanietených vyznávačov nášho krásneho športu.