Vykurovacie obdobie je sprevádzané zvýšeným počtom požiarov v rodinných domoch a bytových domoch, najmä v období prvých mrazov. Každý rok „vďaka“ technickým nedostatkom alebo nedbalosti, dochádza k požiarom, spôsobených tepelnými spotrebičmi určenými na vykurovanie, varenie, či ohrev teplej vody, dymovodmi alebo komínovými telesami. Z rozboru požiarovosti v okrese Prešov za rok 2013 vyplýva, že z celkového počtu 55 požiarov v bytovom hospodárstve bolo v 17 prípadoch príčinou vzniku požiaru vyhorenie sadzí v komíne. V okrese Sabinov z celkového počtu 20 požiarov v bytovom hospodárstve bolo v 9 prípadoch príčinou vzniku požiaru vyhorenie sadzí v komíne.

 

Najčastejšími  príčinami vzniku požiarov od vykurovacích telies, ktorých sa treba vyvarovať sú:

        

      nedbalosť                           technické nedostatky       komíny a dymovody

- nesprávna obsluha                     nesprávna inštalácia          nevhodná konštrukcia

  vykurovacieho telesa                                                        komína

- horľavé látky v blízkosti           nesprávne umiestnenie      zamurovaný trám

  vykurovacieho telesa                                                        v komíne

- manipulácia s popolom             technická porucha              špáry v komíne

- zanedbanie bezpečnostných     nesprávna údržba               vznietenie sadzí

  predpisov

- používanie plynných                nevyhovujúci stav               nesprávna inštalácia

  a kvapalných látok ako             vykurovacieho telesa          dymovodu

  ako zapaľovačov

        

Pri používaní spotrebičov je potrebné  dodržiavať tieto bezpečnostné zásady :

 

•  vždy je potrebné dodržiavať zásadu bezpečnej vzdialenosti. Pamätajte na ňu už pri inštalácii nového tepelného spotrebiča. Akékoľvek horľavé látky a predmety, ktoré sa môžu vznietiť (drevo a textílie), skladujte čo najďalej od vykurovacieho spotrebiča. V žiadnom prípade neodkladajte na vykurovacie alebo ohrevné plochy akékoľvek horľavé predmety. Pozor hlavne na farby, laky a iné horľavé kvapaliny!
•  v prípade spotrebičov na tuhé palivá je nevyhnutné dávať pozor na žeravý popol. Nechajte ho celkom vychladnúť a potom ho uložte do nádoby z nehorľavého materiálu.
• spotrebiče na tuhé palivá by sme mali zabezpečiť ochrannou podložkou pod spotrebičom, ktorá znemožní vznietenie podlahy z horľavých materiálov a zabráni žeravým uhlíkom, vypadnutým z kachľových pecí, sporákov či murovaných pecí zapáliť okolité predmety. Ochranná podložka musí u spotrebičov na tuhé palivá (okrem krbu) presahovať pôdorys spotrebiča najmenej o 30 cm pred prikladacím a popolníkovým otvorom a 30 cm na bočných stranách, v prípade tepelného spotrebiča na varenie sa jedná o 60 x30 cm. Pri krbe sú zásady ešte prísnejšie (izolačná podložka je 80 x40 cm).
• pri elektrických spotrebičoch je nevyhnutné dávať pozor, napr. v kúpeľni, na často používané infražiariče. Tie sa rozžeravia na vysoké teploty  a preto by sa akékoľvek horľavé materiály vo vzdialenosti1 mnemali vôbec vyskytovať.
• pokiaľ máte plynové vykurovanie, dodržiavajte lehoty odborných prehliadok plynových spotrebičov a pravidelne kontrolujte, či správne fungujú. Nebezpečenstvo hrozí najmä pri otvorených spotrebičoch, kde pri samovoľnom uvoľňovaní plynu môže dôjsť k otrave.

 

Nesmie sa zabúdať ani na komíny a dymovody :

• komínové telesá sa musia udržiavať v dobrom technickom stave. Pravidelné vymetanie sadzí v komíne a vyberanie pevných usadenín by malo byť samozrejmosťou rovnako ako kontrola technického stavu. Niekedy aj malá nečistota v komíne môže spôsobiť veľké nepríjemnosti.

Ak je do komína zapojený spotrebič na tuhé alebo kvapalné palivo, musí sa
komín čistiť (kontrolovať) najmenej raz za 4 mesiace, v prípade spotrebiča s výkonom nad 50 kW raz za 2 mesiace, pokiaľ je do komína zapojený spotrebič na plynné palivo a komín je vybavený komínovou vložkou,

 

 

čistenie a kontroly by sa mali uskutočňovať raz za 12 mesiacov, bez vložky raz za 6 mesiacov,v prípade napojenia plynového spotrebiča s výkonom väčším ako 50 kW by malo byť čistenie komína uskutočňované raz za 6 mesiacov.

• zásada bezpečnej vzdialenosti platí aj pre komínové teleso – horľavé látky by mali byť vzdialené od komínových telies min.10 mm, ale priestor musí byť vyplnený nehorľavým a tepelnoizolačným materiálom.
• aj v prípade komína môže mať zanedbanie čistenia neblahé následky. Zlé (netesné) zaústenie dymovodu do komínového telesa môže vďaka uvoľneným splodinám spôsobiť smrť zadusením v spánku. Neudržiavaný komín môže ľahko spôsobiť aj výbuch kachlí či murovanej pece.
• pamätajte, že za nezávadný stav komínov nesie zodpovednosť správca alebo majiteľ objektu.
• používanie komínov, u ktorých boli zistené nedostatky, je zakázané.
• v prípade vzniku požiaru sadzí v komíne urýchlene odstráňte všetok horľavý materiál z blízkosti komínového telesa.
• nikdy nehaste prípadný požiar sadzí v komíne vodou, mohlo by dôjsť k jeho popraskaniu.

 

     Medzi základné opatrenie, ktoré treba dodržiavať patrí, že palivový spotrebič možno používať len vtedy, ak je v dobrom technickom stave a za podmienok určených v dokumentácii k spotrebiču. Pred pripojením spotrebiča na komín, pred zámenou lokálneho spotrebiča palív na ústredný alebo etážový zdroj tepla, pred zmenou druhu paliva alebo po stavebných úpravách na telese komína je potrebné zabezpečiť odborné preskúšanie komínov. Komíny a dymovody treba udržiavať v dobrom technickom stave a zabezpečovať ich pravidelné čistenie a vykonávanie kontroly.

 

    Horúci popol po vybratí možno ukladať iba do nádob z nehorľavých látok, podlaha okolo čistiacich otvorov môže byť len z nehorľavých materiálov alebo ju treba chrániť ochrannou podložkou do vzdialenosti najmenej60 centimetrova prenosné vykurovacie telesá treba umiestniť na bezpečné miesta a do bezpečnej vzdialenosti od horľavých materiálov. Vypaľovať komín je možné len výnimočne. Túto činnosť vykonáva kominár alebo revízny technik s pomocou najmenej jednej ďalšej osoby. 

 

     V prípade hroziaceho nebezpečenstva sa snažte zachovať rozvahu. Chráňte najprv život a zdravie, až potom majetok. Prípadný požiar čo najskôr ohláste Hasičskému a záchrannému zboru na tiesňovú linku 150 alebo 112.

 

 

Spracoval: kpt. Ing. Jiří Velička, vedúci oddelenia požiarnej ochrany