„Viem, priblížiť sa k normám Európskej únie je nevyhnutné, ale opýtal sa niekto našich žien, či sú pred odchodom do dôchodku zabezpečené rovnako ako ich vrstovníčky v západnej Európe? Neklaďme otázky intelektuálkam, ktoré chcú a sú schopné pracovať aj v jeseni života. Pýtajme sa viacnásobných matiek, ktoré robia na zmeny a žien, ktoré celé dni stoja za pultom alebo montážnym pásom vo fabrike. Takých je totiž na Slovensku najviac,“ uvažuje Sabinovčanka Mgr. Eva Arvayová, predsedníčka krajskej organizácie ÚŽS v Prešove.Vládny návrh reformy odchodu do dôchodku zrovnoprávňuje ženy s mužmi. Práve na východnom Slovensku, odkiaľ je aj pani Arvayová, sa proti návrhu zdvihla vlna nevôle. Pôvodne sme sa s ňou chceli rozprávať o tomto diskriminačnom zámere – nemohli sme však obísť aj iné súvislosti.

Prešovský a Košický kraj majú nelichotivé prvenstvá. Každý piaty-šiesty človek tu žije na hranici chudoby a okolie Sabinova nie je výnimka. Kedysi chýrna pestovateľská a ovocinárska oblasť sa zmieta v kŕčoch nezamestnanosti. Muži - neraz načierno - odchádzajú za robotou do Čiech a Nemecka; predavačky, krajčírky, robotníčky a učiteľky siahajú po každej ponuke aj na slabo platenú prácu. Ak ju nezoženú, musia sa uspokojiť so sociálnymi dávkami alebo odcestujú za hranice, kde hľadajú zárobok aj v profesiách, ktoré domáci prehliadajú pre nízke mzdy. Stále sú však lepšie ako u nás. U slobodných žien sa takýto krok dá pochopiť, ak však za prácou do cudziny odchádza jeden z rodičov…

„…rodina sa otriasa v základoch,“ dopĺňa energická pani Arvayová, ktorá bola predsedníčkou petičného výboru iniciatívy Únie žien Slovenska proti zrovnoprávneniu odchodu mužov a žien do dôchodku.

„Bohužiaľ, prácu v zahraničí si už nehľadajú len chlapi. Ťaživá situácia na východe Slovenska vyháňa z domu za prácou aj ženy. Istá moja priateľka mala v Sabinove bufet. Kúpna sila je však slabučká, a tak s podnikaním skončila. Dnes má 47 rokov a v istom českom hoteli robí aj podradné práce. Našťastie, jej ratolesti sú už zabezpečené, ale čo matky školákov? Zo žiaľu nad svojím osudom sa utiekajú k alkoholu, robia zúfalé činy, strácajú materinský cit. Vidno to na deťoch – hrdinom už nie je dobrák, ale ten, čo má široké lakte. Ja sama som matka troch dcér a vidím, aká je medzi nimi názorová priepasť. Kým najstaršia sa pri rozprávke rozplakala nad každou nespravodlivosťou, najmladšia je oveľa tvrdšia a ovplyvnená vrstovníkmi. Žiaľ, sedemnásťroční ľudia dnes nevidia doma nič perspektívne, čo by ich tu udržalo. Jediná šanca, kde sa podľa nich dá urobiť kariéra, je zahraničie!“

Sabinovský okres je prototyp regiónu, v ktorom sa naplno prejavuje začarovaný kruh. Ženy po päťdesiatke sa cítia strhané a jeseň života by si rady užili s vnúčatami. Populačná krivka však nestúpa ani tu. Mladé východniarky sa pod čepiec nehrnú, pretože sa boja o budúcnosť svojej rodiny. Kým chudobu tu cítiť na každom kroku, robota je vzácna ako smaragd a ak sa aj nájde, robia ju päťdesiatničky, ktoré by sa najradšej videli na dôchodku. Odísť naň však nemôžu a hrozí, že nejaký ten mesiac – navzdory viacnásobnému materstvu – budú nútené potiahnuť. Bludný kruh teda pokračuje spôsobom – kým staré ženy robia, dievčatá nemajú prácu a volia odchod na západ starého kontinentu. Či sa niekedy vrátia, nevedno…

„Práve z tohoto dôvodu mal východ Slovenska najväčší podiel na petícii, ktorú len v našom okrese podpísalo asi sedemtisíc ľudí,“ zhŕňa magistra Eva Arvayová, ktorá svoju nespútanú energiu prenáša na ďalšie ženy. Ako však neskladať zbrane a zo zložitej situácie – podľa všetkého zapríčinenej tragickou nezamestnanosťou - vybŕdnuť? „V prvom rade treba udržať závody, ktoré ešte máme, a potom oživiť prácu vo fabrikách, ktoré tento región kedysi držali. Sme ovocinárska oblasť. Sabinov má vlastnú odrodu marhúľ, na okolí sú jablkové sady, rastú tu slivky i jahody, blízke Ražňany kvôli čerešniam nevolajú inak ako Čerešňare. Sabinu, ktorá všetky tieto plody spracovávala, sme však nechali skrachovať a hoci sa od tých čias konalo tisíc protestov, chátra. Prečo v nej nedokážeme oživiť výrobu a podobné výrobky radšej dovážame zo zahraničia? Využime cestovný ruch, ktorý je okolo Sabinova stále akosi zakliaty, naberme odvahu a pomôžme drobným rodinným firmám, ktoré teraz nezmyselne potápame. Ďalší nový zákon totiž hovorí, že v rodinnej firme nemôžu pracovať obaja manželia. Moja priateľka má s manželom pekáreň. Takmer všetko robia oni dvaja. Povedzte, kto takéto nezmyselné zákony vymýšľa?“