Archeologický výskum v Ražňanoch

vložený: 08.10.2012 15:30, upravený: 08.10.2012 15:30, čítaný: 5632x

Archeologickú sezónu Ražňany 2012 sme začali výkopmi v línii strednej časti poľa, ktoré sa nazýva Farské, alebo podľa iných máp Ostrovianske. Ma základe predchádzajúcich skúseností sme prvé sondy s rozmermi 220 x 220 cm viedli pokusne, aby sme zistili stav a úroveň vrstiev ornice a kultúrnej vrstvy s archeologickými nálezmi. Prvé dve sondy sme uzavreli s negatívnym výsledkom – po vrstve ornice nasledovala mohutná vrstva humusu bez archeologických nálezov, ktorá pokrývala žlté ílové podložie. Sterilný nezvetraný íl je signálom, že hlbšie už archeologické nálezy hľadať nemusíme.

Pozdĺž línie porastu slnečnice sme ďalšie sondy vytipovali bližšie k Ostrovanom. V prvej pásovej sonde sa na dne vyrysovali tmavé kruhové útvary - stopy po kolovej konštrukcii pravekého obydlia. Ďalšia dlhá sonda už jednoznačne ukázala na stopy bohatého pravekého osídlenia – narazili sme na mohutný sídelný objekt z doby neolitu, podľa bohato zdobenej keramiky sme ho priradili tzv. bukovohorskej kultúre (pomenovaná je podľa Bukových vrchov v Maďarsku), ktorá na našom území prekvitala v rokoch 5000 – 4700 pred Kristom. Keramika je zdobená rytými líniami, ktoré boli často doplnené o červenú, čiernu alebo bielu inkrustáciu, čo sa doložilo aj v Ražňanoch. Podarilo sa dokonca nájsť plasticky modelovanú zvieraciu nožičku, ktorá bola súčasťou najskôr obetnej alebo kultovej nádoby. Vo výplni objektu sa našli bohaté stopy po výrobe štiepanej kamennej industrie, na základe čoho definujeme skúmaný objekt aj ako výrobný, resp. sídliskovo-výrobný.

Niekoľko sezón archeologického výskumu v Ražňanoch bolo zameraných na vystopovanie zvyškov architektúry z rímskej doby, stavby, ktorá by mohla byť honosným sídlom miestneho germánskeho vládcu. Hovoríme o období okolo roku 300 po Kristovi. Tú sa zatiaľ podarilo doložiť len nálezmi pálenej strešnej krytiny – škridlíc a korýtok, typickej pre stavby stojace v rímskych provinciách a na území hraničného pásma k Rímskej ríši, nie však na území stredného Šariša. Preto je otázka vyriešenia jej pôvodu prioritnou. Pomôcť zodpovedať na túto otázku môže rozsiahly geofyzikálny prieskum terénu, na ktorý v aktuálnej sezóne 2012 prispela aj obec Ražňany, a ktorý hodláme realizovať v najbližšej dobe.

Doc. PhDr. Marián Vizdal CSc., Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
PhDr. Anton Karabinoš, Pamiatkový úrad SR

Archeologický výskum v Ražňanoch
Fotogaléria k článku
Podobné články