22. Máj – vychádzka na kraj lesa. To, čo je ešte nepoznané, je pre zvedavca zaujímavé. A keďže naše deti sú takí malí zvedavci, rozhodli sme sa spoločne vypátrať, kde sa rodí náš potôčik, ktorý tečie cez našu dedinu Ražňany.

V to ráno bolo krásne, teplo, priam až horúco a pred nami bola túra do kopca asi 2 km. Ale plní sily, odvahy i očakávania sme sa po dobrej desiate vybrali hľadať prameň  nášho potoka. Trasa bola známa, išli sme oproti prúdu potôčika, hore dedinou, potom nás potok zaviedol až k ihrisku a napokon k lesu. Stále sme kráčali proti prúdu potoka, po okraji blízkeho lesa. Keď sme už boli veľmi blízko lesa, čakalo nás tam stretnutie najprv s motýľami, potom nás privítali včely vo svojich úľoch, neskôr had – užovka, žabiatko a koncert spevavcov, ktorí sa tešili peknému dňu a možno aj našej návšteve. Niektorí naši malí škôlkári už aj nevládali, ale tieň stromov a svieži vzduch ich občerstvili. Osviežili sme sa čajíkom a pokračovali sme ďalej v hľadaní.
      „Už len jeden kopec zdolať a sme tam!“ A tak to aj bolo. Zrazu akoby sa potôčik strácal, no tu čosi-kamsi sme už boli pri prameni. Číra voda, ktorá vytekala sa priam pýtala,aby sme sa ňou osviežili a oddýchli si v jej blízkosti. A veruže sme to aj potrebovali. Oddýchli sme si, každý ochutnal vodu z prameňa, ktorá bola číra, studená, lebo pramení v lese, čo sme aj deťom vysvetlili. Objavili sme aj zaujímavé rastlinky a liečivé bylinky, ktoré sme si zobrali do nášho herbára.
Cestou naspäť sme boli očarení pekným výhľadom na našu dedinu Ražňany a na celé blízke okolie. Pieseň: „Tá naša prekrásna príroda...“ mala svoje opodstatnenie, keď si  ju deti začali spievať . Akoby sa chceli za to všetko poďakovať, čím sa obohatili, skúsili v to nádherné dopoludnie.
       Do MŠ sme sa vrátili aj unavení, ale chutný obed a príjemná postieľka, spánok a snívanie o tom „kde sa rodí potôčik“, to všetko patrí k nezabudnuteľným zážitkom, ktoré deti potrebujú k svojmu životu.