Z Niaršan, šarišska stol. (Birmovanie.)
vložený: 27.04.2007 07:53, upravený: 27.04.2007 07:53, čítaný: 3689x
Okrem nedeľe a sv. Omší povolávajú nás naše zvony aj v piatok a v sobotu večer k modleniu sv. Ruženca, ktorý nám predmodlieva sám p. farár a síce v piatok boľastný, v sobotu radostný a v nedeľu slávny. V piatok pridá sa k sv.Ružencu Mariánska pieseň, v sobotu ale litánie s organom. Každú novú nedeľu máme slávny ružencový prôvod okolo kostola. Aj z blízkeho okolia ľudia do Ruženca vstupujú a k našim slávnostam niekdy chodievajú. Veliká je ale naša boľasť, že tento náš tak dobrý pastier chorľavie a sa stareje: služby jeho zastupuje už p. kaplán.
Druhé, čo veľkú radosť a potešenie nám spôsobilo, bola návšteva milovaného nášho košického p. biskupa dňa 15 septembra k udeľovaniu sviatosti birmovania. Aby sme tak vznešeného hosťa tohto dôstojne privítať mohli, dali sme sa do práce, kostol náš nielen z vnútri pekne okrášlili, ale aj z vonku obielili a ozdobili. Postavili sme dve brány, jednu blízko kostola a druhú na kraji obce s nápisom: „Vitaj, Pastier dobrý!” Pri tejto bráne v spomenutý deň pred večerom sme s kostolnými zástavami čakali príchod arcipastiera a toho radostne privítali. Keď jeho Osvietenosť z kočiara vyšiel, tu Jozef Soľar, mladý náš roľnícky muž privítal ho nasledujucimi slovmi.
„Drahomilovaný otče a pastieru náš! Veľmi sme sa zaradovali, keď nám bola oznámená radostná novina, že Vaša Osvietenosť strojí sa nás navštíviť, nás darom Ducha svätého a otcovským svojím požehnaním obdariť. Omnoho väčšia je radosť naša teraz, keď už môžeme otcovský obličaj vidieť a v kruhu našom Vás privítať. Vitajte tedy, otče milovaný! Vitajte pastieru dobrý! Jak túžobne sme Vás čakali, tak Vás radostne vítame. Vítajte, požehnaný ste, lebo prichádzate ku nám v mene Pána!“,
Keď p. biskup pár vetami mile nás oslovil, odprevadili sme ho v pekne sriadenom prôvode pri speve a modlení ku fare, kde pri druhej bráne vítal ho náš p. učiteľ, a od fary pod baldachýnom do kostola. Na ráno po tichej sv. Omši vyšiel p. biskup na kazateľňu a v peknej slovenskej reči v krátkosti nám vyložil cieľ svojho k nám príchodu. Pán Ježiš keď sa od nás odberal, nechcel nás zanechať, zostal osobne pri nás v prev. Sviatosti a zoslal nám svojho Ducha, ktorý aby jak v jeho cirkvi, tak aj osobne v nás žil a na našom posvätení pracoval. Cirkev ho obdržala v deň jeho zoslania na apoštolov, naši kňazi osobne pri svojom vysvätení, a my veriaci pri sviatosti birmovania. Bez pomoci a milosti jeho je nám nemožno Bohu sa ľúbiť, spasenými byť a ani nič dobrého vykonať. Šťastný je človek, v ktorého srdci Duch tento svätý panuje a kraľuje.
V kázni svojej oznámil nám p. biskup, že si žiada navštíviť aj náš cintorín, na ktorom odpočívajú zomrelí naši spoluobčania, ktorí keď sa aj od nás odobrali, neprestali byť tým, čím nam boli. Aj z večnosti na nás hľadia, o nás sa starajú a my máme jim pomáhať modlidbou, almužnou a svätými obetami. Nemáme tiež zapomínať ani na zomrelých duchovných našich pastierov, ktorý svoj život a samých seba nám obetovali, my ale za hrobom tak radi na nich zapomímame. Na cintorín vyprevadili sme Jeho Osvietenosť s pohrabnými zástavami , pri speve 50. Žalmu a iných piesni zádušných. Po obede navštívil p.biskup aj našu školu, vyzvedal sa našich dietok z náboženstva a okolo štvrtej hodiny odobral sa od nás. So žiaľom vyprevádzali sme ho k Sabinovu a privolávali: „S Bohom, pastieru dobrý, nech ťa Boh živí a posilňuje a po smrti aj s nami privedie do neba!“
Jeden