Kedysi bol deň svätej Lucie jedným z najkrajších predvianočných sviatkov. Možno k tomu prispel fakt, že je jednou z nemnohých historicky doložených mučedníčiek, ktorá zomrela pre svoju vieru. Stalo sa to 13. Decembra roku 304. Podľa dochovaných legiend vnútili Lucii pochádzajúcej zo Syrakúz pohanského ženícha. V inej legende sa hovorí, že po zázračnom uzdravení matky rozdala svoj majetok chudobným, za čo ju jej snúbenec udal konzulovi Pachasiovi ako kresťanku. Keď sa odmietla klaňať modlám, priviazali ju do záprahu s volmi, aby ju odtiahli do nevestinca. Zvieratá sa však ani nepohli. Luciu pálili. Liali jej do uší roztavené olovo, odrezali jej ňadrá, polievali horúcim olejom a nakoniec ju usmrtili dýkou. Jej atribútmi sú horiaca olejová lampa a oči.

Pôvodne jej oči a lampa vlastne predstavovali v symbolickej rovine jej meno, ktoré znamená plná svetla. Neskôr však vznikla legenda, že svoje oči poslala zradnému nápadníkovi. Lucia je často vyzývaná na pomoc práve pri problémoch s očami. Treba ešte vedieť, že pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol 13. december považovaný za najkratší deň v roku a známe je úslovie: Lucia z noci si upíja ale dňu nepridá.

V Taliansku bol jej sviatok v stredoveku spojený so svetelným sprievodom. Vo Švédsku vystupuje Lucia ako nevesta svätica oblečená do dlhých bielych šiat. Bol to zároveň aj Sviatok svetiel symbolizujúci koniec dlhých nocí, ktorý mal navyše ožiariť cestu pred narodením Ježiška. Veľkej popularite sa Lucia prakticky teší aj teraz v hornobavorskom meste Furstenfeldbruck, kde zachránila v 18. storočí tamojších obyvateľov pred povodňami.

Odvrátená podoba

Azda nie je bez zaujímavosti, že napriek kresťanským legendám sa u nás verilo, že Lucia bola najväčšou bosorkou a s 13. decembra sa v noci stretávajú všetky strigy. Preto je s týmto dňom spojených celý rad magických úkonov. Preto napríklad pastieri pred každým domom trúbili na špeciálne len pre tento účel zhotovených trúbach a svoju púť zakončili na krížnej ceste. Inde zasa pískali na píšťalkách, zvonili zvoncami, teda hlukom vraj vyhnali z okolia všetky strigy. Väčšina magických praktík bola však zameraná na ochranu statku.

Už 12.decembra večer sa treba najesť výdatne cesnaku. Cesnak bol známou plodinou, ktorá mala ochrannú funkciu pred zlými a neprajnými duchmi. S cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou sa robili kríže na vstupných dverách do domov, ale aj na čelo, sluchy, bradu a zápästie. Inde za vysoko ochrannú rastlinu považovali cibuľu, pre jej viacero šupiek. Tvrdievali, že ak sa cibuľou potrú dvere cez devätoro koží ktoré plodina má, zlý duch nevstúpi dnu.

Slovenská rarita ?

Zaujímavé sú niektoré z receptov, ako odhaliť strigu. Napríklad pozrieť sa cez dieru v doske, z ktorej vypadol suk. Pravda, doska musela pochádzať z truhly ležiacej už na cintoríne a všetečník ju musel odtiaľ doniesť o polnoci na Luciu. Raritou Slovenska je asi luciový trojnohý stolček. Ten musel byť zhotovený zo smrekového dreva bez použitia klinca. Majstrovať sa začal na Luciu a ten kto sa na neho v kostole na Štedrý večer posadil, vraj pri bohoslužbách uvidel všetky strigy. Človek so stolčekom musel mať pri sebe mak, to preto, keď utekal z kostola, aby ho strigy nechytili.

V knihe E. Horváthovej Rok vo zvykoch nášho ľudu sa dozvedáme o návode na zhotovenie takéhoto stolčeka pochádzajúceho z Pohorelej:
"Keď chceš strigu vidieť, urob to takto: večer pred Luciou započni stolček robiť a odkladať každý deň po jednom polene, ale tak, aby si nebol ani prv, ani neskôr so stoličkou hotový ako na Štedrý deň, a poleno nezabudni si tiež každý deň odložiť, lebo ti bude treba. Na utiereň pošli všetkých z domu, len sám ostaň doma, zobleč sa donaha, vezmi kosu, čo sečku ňou režú, rozlož si pod komín ohňa, sadni si na stolček a prikladaj po jednom polene. Dolu komínom budú pred tebou skákať mačky, ty buď šikovný a odtni každej hlavu (ktorej neodtneš, tá teba roztrhá) a uvidíš, poznáš v každej mačke ženu, vlastne strigu, lenže musíš mať okolo seba kríž urobený trojkráľovou kriedou a svätený vodou. Strigy ti už potom dajú, čo si len zažiadaš, lenže ťa pod pokutou skazenia sprisahajú, že ich nevyzradíš."
Ťažko povedať či tento text treba vnímať doslovne, alebo je len alegóriou našich prastarých obyvateľov na nejaké magické postupy.

Ľúbostné veštby

Aké by to boli dni mágie, keby chýbali ľúbostné veštby. Vraj najčastejšie ich robili dievčatá s jablkom, z ktorého si každý deň odhryzli buď pri východe, alebo západe slnka. Ak jabĺčko nezhnilo, bol to signál, že vydaj sa čoskoro uskutoční. Na Štedrý večer dievča vyšlo s jabĺčkom von a hrýzlo ho. Prvého muža, ktorého uvidelo sa malo opýtať na meno, lebo presne také mal mať aj jej muž.

Medzi prastaré veštenie patrilo aj to, keď si dievčatá odložili znesené vajíčko na Luciu. Na Štedrý večer oddelili žĺtok od biela a bielko vyliali do studenej vody a po návrate u kostola podľa tvaru bielka hádali zamestnanie budúceho manžela.

Medzi najznámejšie patrí varenie halušiek. Do dvanástich dali lístok s menom a trinásty ostal prázdny. Potom už len záležalo na tom, ktorá haluška vyplávala ako prvá. Možno si vystrihnúť aj trinásťcípu hviezdu z červeného papiera, do každého cípu napísať meno. Cípy potom zložiť tak, aby nebolo mená vidieť a každý deň odstrihnúť jeden. Ten, ktorý zostal bol rozhodujúci.

A ešte jednu zariekavajúcu formulu. Treba si ešte zohnať pramenistú vodu a pri východe slnka vylievať ju pred vchodom do domu a vytvárajúc ňou ornamenty, hovoriť:

"Neodlievam, neprilievam, švárnych mládencov, vdovcov, pytačov za sebou volám."

Ochranné rituály

Cesnak a cibuľu sme v úvode spomínali ako ochranné plodiny. Z 13. na 14. Nechávali v mnohých domácnostiach na stole chlieb s cesnakom a pohárom. "Lucky" preoblečené ženy do bielych šiat, chodili do domácností s husím krídlom vymetať kúty izieb, aby sa rodinám darilo. Do oblokov na niektorých miestach Slovenska dávali tekvice s vyrezanými otvormi pre nos a ústa a do nich kládli sviečky. V tento deň ženy nemali priasť a ani pracovať s ihlou. Nemohli chodiť ani na návštevy. Žena, ktorá vstúpila do cudzieho príbytku bola považovaná buď za bosorku, alebo bytosť prinášajúcu nešťastie.