Veľká Noc

vložený: 18.04.2003 15:31, upravený: 18.04.2003 15:31, čítaný: 7718x

Prichádza jar a s ňou všetky tie krásy, ktoré prebúdzajú chuť do života, prinášajú radosť, potešenie. Príroda sa rozzelenala, všade vôkol to rozvoniava kvetmi, stromy začínajú pučať. Každý rok sledujeme toto zázračné znovuzrodenie. A prichádza Veľká noc. Pre niekoho sú to sviatky jari, iní podľa kresťanskej tradície slávia Veľkú noc ako kresťanské sviatky. Pozrime sa bližšie na jednotlivé veľkonočné dni. Zelený štvrtok - je dňom poslednej večere, keď Ježiša judáš Iškariotský zradil. Ježiš bol zajatý v Getsemanskej záhrade, v noci zo štvrtka na piatok súdený a mučený.
Veľký piatok - v tento deň bol Ježiš na vrchu Golgote ukrižovaný.
Biela sobota - Ježiša pochovali do skalného hrobu, kde odpočíval až do nedeľného rána.
Veľkonočná nedeľa - Ježiš vstal z mŕtvych.
Veľkonočný pondelok - od rána sa začína oblievačka či šibačka, ktoré priamo súvisia so Vzkriesením: sú pamiatkou na rozháňanie zdesených ľudí v uliciach starého Jeruzalema služobníkmi a strážcami hrobu po tom, čo sa dozvedeli, že hrob Ježiša Krista je prázdny, že vstal z mŕtvych.



Prečo je veľká noc pohyblivým sviatkom? Cirkevný koncil 20.5 až 25.6 v roku 325 v mesye Nicea definitívne určil Veľkú noc za prvú jarnú nedeľu do splnu mesiaca. Preto môže byť Veľká noc už v marci, ale aj v apríli. Odkedy poznáme veľkonočné vajíčka? Číňania veľkonočné vajíčka jedli už pred 4000 rokmi. Počas sviatku „teľacieho mäsa", ktorý Číňania oslavujú začiatkom apríla, sa niekoľko dní nesmie zakladať oheň. Ľudia preto jedia darované vajíčka, ktoré sa časom stali symbolom plodnosti.

Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok na Slovensku sprevádzali radostné a okázalé oslavy. Patrili k nim ľudové zvyky a obyčaje, súvisiace aj s vítaním jari a oslavou prebúdzajúcej sa prírody. Mnohé sa zachovali dodnes, hoci časom nadobudli celkom inú podobu. Rok čo rok sa tešíme na maľovanie vajíčok, šibačku a oblievačku. Čo vieme o ich minulosti a pôvodnom význame?



Vajíčka pre radosť - Veľkonočné vajíčka sa pôvodne maľovali na červeno. Červená farba, farba krvi, bola symbolom vykúpenia. - Vajcia určené na zdobenie sa väčšinou zhromažďovali už od Popolcovej stredy. Vajíčkam, ktoré sliepky zniesli na Zelený štvrtok sa pripisovala liečebná a čarovná moc. - Na maľovanie sa používali iba vajíčka s bielou škrupinou, lepšie na nich vynikla farba. - Vyfúkané vajíčka sa začali maľovať až začiatkom nášho storočia, ale obdarovať niekoho škrupinami bez obsahu sa považovalo za urážku. - V niektorých krajoch si slobodné dievčatá dávali kraslice za živôtik pre zachovanie zdravia a sily.

Korbáče pre zdravie - Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Má priniesť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. - Jarné šľahanie má pripomenúť aj bičovanie Ježiša Krista pred ukrižovaním. - Malým chlapcom splietali prúty do tvaru vrkočov alebo hranolov otcovia či starí otcovia, dospelí si korbáče plietli sami. Zhotovovali ich z mladých pružných prútov zrezaných na rovnakú dĺžku. aby prúty viac „štípali" namáčali ich do vody. - V dome, kde sa práve liahla hydina, sa šibák pliesť nesmel. Kuriatka a kačičky by sa nedožili druhého dňa. - Na veľkonočný pondelok chodili mládenci na šibačku v skupinách. Pochôdzku si rozdelili podľa domov, kde bývali dievčatá, po ktorých pokukovali. vyhliadnuté domácnosti poväčšine „prepadávali" tajne. - Verili, že nevyšibané dievča ľahko stratí krásu, nikto je nepozve do tanca, teda nebude vzácne a nevydá sa. - K dobrým mravom dievčat patrilo naoko sa ostýchať a zdráhať sa otvoriť dvere. Chlapci sa však aj tak vždy dovnútra dostali. - Aj keď šľahanie korbáčom bolelo, dievča nesmelo zaplakať, inak by sa o ňom povrávalo, že nie je súce na vydaj, lebo ťažko čelí problémom. - Dievčatá sa na šibačku veľmi tešili, prikladali jej veľký význam, lebo si tak overili, aký je o ne záujem. - S príchodom utorkového rána mali právo šibať aj ženy. Vyberali si prevažne chlapov, ktorí ich v uplynulom roku nahnevali, či neverných mužov, či záletníkov.

Šibačková paráda - Hovorilo sa: „Čím väčší šibák, tým väčšia česť." O jeho kvalite nerozhodovala iba dĺžka, ale najmä počet pramienkov. Plietli sa osmoráky, devätoráky, dvanástoráky, šestnásťstoráky, niekde dokonca až dvadsaťštvoráky. - Na tenšom konci sa spevňovali súkanou, nie príliš jemne pradenou niťou. - Nesmeli sa zaviazať niťou upradenou počas suchých dní, aby šibané dievčatá nedostali suchoty. - Vplietali sa do nich stužky. Dievčatá po nich poslepiačky siahali. Ak sa dotkli červenej, do roka ich čakal vydaj...

Voda pre krásu - Polievanie sa odmeňovalo kraslicami, na južnom Slovensku živými karafiátmi. Koľko dievčat mládenec oblial, toľko karafiátov alebo iných živých kvetov mal na kabáte, či klobúku. - Polievalo sa až pri východe slnka. Obliatie dievčaťa sa považovalo za osobitnú česť pre mládenca a ešte väčšiu pre rodinu dievčaťa. - Povráva sa, že niektoré ženy sami vyhľadávali „oblievačov", lebo verili, že tak omladnú prinajmenšom o desať rokov. - Zvykom bolo oblievať nielen dievčatá, ale aj oráčov idúcich po prvý raz na pole a pastierov ženúcich dobytok na pašu



Spoločným základom všetkých jarných obyčajov bolo úsilie všemožným spôsobom zabezpečiť dobrú úrodu. Na to slúžili aj obrady pri oraní a sejbe, rôzne zvyky na ochranu rastúcej úrody nesúce i spomínané kultovo - magické prvky ako obdarúvanie kraslicami, pečivom alebo šľahanie zelenými ratolesťami.

Veľká Noc
Podobné články