Deti v škole sa hrali spoločenskú hru. Úlohou bolo odpovedať na otázku: „Koho najviac obdivuješ?“ Odpovede sa zapisovali na tabuľu. Najčastejšie menší žiaci obdivujú Matku Terezu, rehoľné sestry, misionárov, rodičov, starých rodičov. Obdiv väčších žiakov si získali najčastejšie športovci, speváci, herci. Neskôr mali žiaci odpovedať na otázku, čo by chceli odstrániť zo sveta. Odpovede boli: vojnu, vraždy, nenávisť, hriech, drogy, alkohol, prírodné katastrofy... Potom si deti položili spoločnú otázku: „Je náš obdiv jednotlivých osôb správny?“Osoby, ktoré sa pričiňujú o odstránenie zla zo sveta si podčiarkli a osoby, ktoré zlo rozširujú a podporujú sme vyčiarkli. Mnohých spevákov a hercov sme vyčiarkli, lebo rozširujú nemravnosť. Zaujímavým javom bolo, že mladší žiaci majú správnejšie vzory pre obdiv, ako väčší žiaci. Osobitnú pochvalu dostali tí, ktorí obdivovali svojich rodičov. My častokrát radi obdivujeme ľudí, ktorí žili dávno pred nami a ďaleko od nás. Hrdinstvo ľudí sa osobitne prejaví v ťažkých životných situáciách. Nepoznali by sme veľkosť mučeníkov, keby nebolo zloby mučiteľov. Statočnosť ľudí sa osobitne prejaví vtedy, keď ktosi potrebuje pomoc v chorobe, chudobe, pri prírodných katastrófach a najmä keď pomoc potrebujú obete ľudskej zloby. Keď nedávno vo Philadelphii vypísali celosvetovú anketu o muža posledného desaťročia druhého tisícročia, najviac hlasov dostal katolícky kňaz z bývalej Juhoslávie Jozo Zovko. Čím si získal obdiv po celom svete? Obeťou nezmyselnej vojny v Juhoslávii sa stali najmä deti. Deti, ktoré sa stali sirotami. Niektoré z nich na vlastné oči videli vyvraždenie svojej rodiny následkom čoho ošediveli. Potrebovali pomoc nielen mate-riálnu ale najmä duchovnú. Jozo Zovko pre nich prenajal na ostrove opustené rekreačné stredisko a vyzval ľudí dobrého srdca, aby sa obetovali pre tieto deti. A mnohí ľudia svoje voľné chvíle venujú týmto deťom, aby im pomohli vrátiť kúzlo domova a nahradiť chýbajúcich rodičov a príbuzných. Čo to znamená pre tieto deti, to určite vieme pochopiť. V poslednom čase sa často veľa hovorí v médiach o korupcii, škandáloch, sebectve, nenávisti... V mnohých ľuďoch to spôsobuje znechutenie. Položme si čestnú otázku: Čo si viac zaslúži našu pozornosť - zločinnosť alebo dobročinnosť? Sebectvo alebo obetavosť? Zažili ste vo vašom okolí príklad nevšednej obetavosti? Určite áno. Dovoľte niekoľko osobných spomienok. V čase povodne na východnom Slovensku ľudia dobrého srdca pomohli ľuďom, ktorí pri živelnej pohrome stratili všetko. Zostali im len holé životy. Farnosť Ražňany v týždni, keď mala sláviť 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci, bola postihnutá povodňou. Dvaja ľudia stratili život, niektorí celý majetok. Jedna žena s bolesťou povedala: „Z celého môjho majetku mi zostali iba šaty, čo mám na sebe.“ I keď ľudia dobrého srdca sa snažili pomôcť, vzniknuté škody im už nikto nikdy plne nenahradí. Keď sa veriaci farnosti Ražňany dozvedeli, že na fare v Žakovciach, kde sa starajú o ľudí bez domova, zápasia s existenčnými problémami, urobili pre nich zbierku. Mali by právo v núdzi očakávať pomoc od iných, sami však ochotne pomohli ešte núdznejším. Ich obetavosť nám veľmi pripomína chudobnú vdovu z evanjelia, ktorá z toho, čo málo mala, vedela ešte obetovať. Ak na jednej strane rastie sebectvo a na druhej strane nebude rásť obetavosť, všetci zle skončíme. Keď Matke Tereze vytýkali, prečo namiesto pomoci chudobným sa nesnaží odstrániť chudobu zo sveta, odpovedala skromne: „Nie je v mojej moci vyriešiť problém chudoby, ja len chcem pomôcť tým, ktorí to osobitne potrebujú.“ Náš obdiv si zaslúži štedrosť a veľkodušnosť veriacich v Ražňanoch i obetavosť správcu fary v Žakovciach Ing. Mgr. Mariana Kuffu Dr.h.c., ktorý v ťažkej dobe dokázal postaviť dom pre telesne postihnutých, stavia charitné domy pre rodiny detí z detských domovov a ľuďom bez domova dokázal ponúknuť nie len prístrešie, ale aj možnosť dôstojného života. Niektorí z nich po prežití osobnej krízy už študujú na školách, žijú v šťastných rodinách. Naša vďaka a obdiv patrí aj všetkým ľuďom dobrého srdca, ktoré toto šľachetné dielo podporili. Veď naozaj veľký je ten, kto je veľký v láske. Egoizmus ľudí rozdeľuje, dobročinnosť spája.