Obec Ražňany (bývalé Ňaršany) ležia v prekrásnom prostredí Šarišskej kotliny. Od okresného mesta Sabinov sú vzdialené 2 km. Obec susedí na severe s Uzovským Šalgovom, na západe s Jarovnicami a na juhu s Ostrovanami. Stred obce má nadmorskú výšku 350 m, najvyššie položené miesto je kopec Bikoš s nadmorskou výškou 513 m. Prvá písomná zmienka o usadlosti je z roku 1248, kedy sa spomína ako súčasť panstva hradu Šariš. Pravdepodobne z dvoch usadlostí Nyars a Ardo vznikla postupne obec Ňaršany (1427 Nyars a Ardo - dve usadlosti, 1428 Ardo-Nyars, 1466 Nyarsardo, 1773 Narssany, 1920 Ňaršany, 1948 Ražňany). Usadlosť patrila od 15 storočia Semsenyovcom, neskôr Ujfalusyovcom a Takyovcom. V roku 1787 obec mala 85 domov a 561 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, pláteníctvom a tkaním. Už od roku 1863 sa v obci pestujú povestné "ňaršanské" čerešne v rozsiahlych čerešňových sadoch (Ortvane, Pace).
Najstaršou historickou pamiatkou je rímsko - katolícky kostol z roku 1510, postavený na starých základoch. V roku 1540 bol rozšírený v rokoch 1778 a 1908 obnovený. Na stavbe sa zúčastnil staviteľ Ján z Prešova. Na pastofúriu pracoval kamenár z okruhu Vincenta z Dubrovníka. Stavbu finančne podporoval Demeter de Ňarš, svätiaci biskup v Ostrihome, rodák z Ňaršan. Kostol je zasvätený sv. Demetrovi.

Kaštieľ zo 17. storočia spolu s priľahlým parkom je už majetkom obce, ktorá ho odkúpila v roku 1996 od posledného majiteľa Gedeóna Pechyho. Impozantnou budovou je aj sýpka z čias okolo roku 1840.Zachovalá sýpka je hospodárskou budovou niekdajšieho veľkostatku. Poschodová budova postavená v neskoroklasicistickom štýle na prízemí so slepými arkádami, na poschodí s menšími štvorcovými oknami.

obr.1 Sýpka z roku 1840

obr.2 Interiér kostola sv.Demetra

Od roku 1952 sú Ražňany známe aj vybudovaním letiska a tradičnými leteckými dňami. Popri výcviku bývalých sväzarmovcov prebiehal tu v minulosti aj letecký výcvik vojenských pilotov zo zahraničia. Posledných sedem rokov sa letisko teší účasti pilotov ultraľahkých lietadiel, závesných klzákov a paraglaidingu.

Z nových stavieb treba spomenúť najmä tie, ktoré si občania postavili svojpomocne. Sú to obchody Jednoty, budova obecného úradu a požiarnej zbrojnice, šatne TJ, materská škola, prestavba základnej školy a kinosály. K skrášleniu obce prispela aj výstavba chodníkov a miestnych komunikácií. Nestagnovala ani bytová výstavba. Obec sa rozrástla o dve nové ulice. Staršie rodinné domy si obyvatelia renovujú a prispôsobujú novému štýlu bývania. Aj bývala rómska osada s chatrčami bola nahradená štvrťou s rodinnými domami. K zlepšeniu životných podmienok v obci prispela aj plynofikácia.

Z významných osobností pôsobiacich v obci nemožno nespomenúť kňaza a politika, kanoníka vdp. Štefana Onderču, vynikajúcu osobnosť slovenských cirkevných a národných dejín. Tento starostlivý duchovný otec tu pôsobil od roku 1913 až do svojej smrti roku 1937. Za jeho pôsobenia farnosť bola vzorom usporiadanej, náboženskej a národne prebudenej obce. Už v prvých dňoch novej ČSR vybadal Štefan Onderčo maďarizačné tendencie na východnom Slovensku. Preto 17. decembra 1918 zvolal na faru do Ňaršan verejné politické zhromaždenie, na ktorom prítomní zo širokého okolia vydali prehlásenie proti pokusom o vytvorenie tzv. "Vichodosloviackej republiky", a tým pripojenie východného Slovenska k Maďarsku a prihlásili sa k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. Od roku 1919 bol Štefan Onderčo poslancom poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia a od roku 1935 aj jedným z jeho štyroch podpredsedov. Jeho agilnou činnosťou sa Ňaršany stali národným strediskom a ňaršanská fara baštou slovenských počínaní na slovenskom východe. Kiež by črty jeho osobnosti boli pre nás inšpirujúce aj v dnešnej dobe. Nech nás k tomu nabáda aj pamätná tabuľa na miestnej fare, pripomínajúca nám jeho obetavú službu Cirkvi a svojmu slovenskému ľudu, lebo ich rovnako miloval.

Mgr.Eva Novotná