Kto chce, aby mu na záhrade všetko pekne prospievalo, dobre vie, ako je dôležité zemi pridávať cenné živiny a minerály. K tomu vám dobre poslúži kvalitné a pritom lacné hnojivo, ktoré si môžete vyrobiť sami, teda kompost.

Kompostovanie je spôsob, ktorým si domácnosť obvykle vyrába z bioodpadov produkovaných v domácnosti a na záhrade kompost. Každý z nás v priemere vyprodukuje okolo tristo až štyristo kilogramov odpadu ročne a viacej než tretina z toho je bioodpad, ktorý je možné kompostovať.

Čo je kompost?

Slovami encyklopédie je to organo - minerálne hnojivo pripravované zrením organických látok rastlinného a živočíšneho pôvodu, a to i látok odpadových, ktoré sa miešajú so zeminou. Týmto spôsobom sa premenia na humus bohatý na živiny. Vyzretý kompost najčastejšie umiestnime plytko do pôdy. Približne sa dáva 1-2 cm vrstva ročne.
Na kompostovanie sa hodia v podstate všetky rastlinné a živočíšne a organické látky ako sú napríklad ostatky ovocia i zeleniny, čajové a kávové odpady, šupky, vaječné škrupiny, lístie a iný záhradný odpad. Pozor len na chemický ošetrený materiál a rastliny, ktoré napadla nejaká choroba. Proces zrenia, teda rýchlosť a správnosť kompostovania ovplyvňujú predovšetkým aerácia (prevzdušnenie), vlhkosť, veľkosť kompostovaných látok, teplota, pH a obsah živín.

Ako kompostovať

Založiť si kompost nie je vôbec zložité. Urobiť to môžete prakticky na ktoromkoľvek mieste záhrady. Pri jeho zakladaní je treba dodržiavať niekoľko pravidiel. Kompost musí mať kontakt s pôdou pod ním. Zaistíte tak prístup organizmov, ktoré pomáhajú pri rozklade organických materiálov. Nesmie byť na priamom slnku, vetre alebo daždi. Ideálne je, keď je pod strieškou. Pre vlastné pohodlie by sme k nemu mali mať pohodlný prístup, najlepšie po spevnenej ceste.
Do spodnej vrstvy kompostu patrí hrubý a vzdušný materiál, ktorý by nemal chýbať i vo vyšších vrstvách (vetvičky, slama, suché rastliny…) k zaisteniu dobrej aerácie Základom úspechu je miešanie, takže dávame dohromady vlhké so suchým, "zelené s hnedým"(dusíkaté s drevnatým) a porézny materiál s hutným. Pokiaľ je materiál hrubší, je dobré ho podrviť. K rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu kompostovaniu pridávame zrelý kompost alebo zeminu a občas hmotu preliať vedrom vody.



Halda, zásobník alebo kompostér?

Kompost môže mať rôznu podobu. Najstaršia je prostá halda v kúte záhrady, na ktorú sa kopí materiál. V tomto prípade sa samozrejme musíte zmieriť so záberom podstatne väčšieho priestoru, než u zásobníka. Ten môže byť uzavretý a udrží materiál vo vyšších vrstvách. Odporúča sa dodržiavať maximálnu šírku dva metre, aby sa kvôli stabilite konečná výška obmedzila na jeden a pol metra.
Pre bežné záhrady pri rodinných domoch, chatách a chalupách sú potom elegantným riešením kompostéry. Tie môžu byť buď domácej výroby, napríklad z dreva či muriva, alebo kupované. Pri jeho výrobe je treba mať na pamäti, že zo strán musia byť vetracie otvory a nejakým spôsobom je potrebné vyriešiť možné prehrabovanie a odoberanie už prezretého humusu.
Najjednoduchšou cestou je kúpiť moderné stavebnicové kompostéry predovšetkým z recyklovaného plastu. Tento typ kompostéru má nie len vysokú životnosť, ale je i veľmi variabilný. Podľa potreby si môžete zvoliť kompostér pre svoje potreby dostatočne veľký, alebo si ich zakúpiť viacej. Na výber sú pri tom nie len jednoduché kompostéry (skôr sú to kompostovacie silá), ale i takzvané chytré modely. Aby bol voľný styk s pôdou, mikroorganizmy, ale i napríklad živočíchy nemajú tieto nádoby dno. Sú vybavené otočným ventilom pre reguláciu postupu vzduchu a praktickými bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu. Sú to kompostéry so zdokonaleným systémom ventilačných otvorov, horným odklápacím vrchnákom a spodnými dvierkami pre odoberanie hotového humusu. Najväčšie kompostéry majú objem až 720 litrov a pre urýchlenie procesu zretia humusu je v nich možné použiť i urýchľovač kompostu.

Kde s ním

Kompost je hotový zhruba za šesť mesiacov. Behom tejto doby je dobré hmotu raz až dvakrát prekopať alebo prehodiť, aby sa prevzdušnila. Naozaj správny kompost by mal samozrejme zrieť až jeden rok. Menej zrelý kompost môžeme v jari použiť ako mulč. Behom sezóny dozreje a do zeme ho zapravíme až v jeseni. Kompost sa hodí k všetkým plodinám a cenia ho i ovocné stromy či trávnik.

Zdroj a foto: Mountfield