Záznam z biskupskej knihy biskupa Zsigmonda Bubicsa z roku 1904. Farský kostol zasvätený sv. Demetrovi mučeníkovi je z roku 1510. Stavbu financoval Demetrius de Nyárs, ostrihomský kanonik a neskôr v roku 1540 bola upravená loď a veža a ako je to zaznamenané nad vchodom gotickým písmom ktoré je vytesané do kameňa. Píše sa tam: „hoc aedificium fecit Harnidus MIVO”. Tento na prvý pohľad jasný nápis však v sebe skrýva veľa tajomného. Niekde sa uvádza rok 1540 – čo je logický preklad daného nápisu. Totižto ťažko je niečo rozšíriť čo ešte nie je postavené. Teda, ku kostolu mohla byť pristavaná veža v roku 1540. Avšak v protokolárnej knihe rímskokatolíckeho farského úradu v Ražňanoch z rokov 1781 až 1793 vtedajší ražňanský farár Ladislav Miškolcy za tento latinský nápis a najmä za letopočet, ktorý je vyjadrený znakmi MIVO v zátvorke uvádza rok 1140 (millesimo centisimo quadragesimo). Nie je to azda rok, v ktorom bol postavený v Ražňanoch murovaný kostol a tento rok bol iba akoby pamätníkom na to? Túto domnienku vyslovuje aj vdp. Marián Čižmár vo svojej knihe o Štefanovi Onderčovi. Rovnako k tomuto názoru môže prispieť aj to, že patrocínium ražňanského kostola patrí sv. Demetrovi, mučeníkovi ktorý bol pôvodom zo Solúna – teda rodiska našich vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda.

Teda je tu veľká pravdepodobnosť že aj keď bol v Ražňanoch kostol s určitosťou už v roku 1340, nie je vylúčené že je rok 1140 až taký nemožný. Toľko tajomný nápis, ale vráťme sa naspäť k tomu, ako to vyzeralo v interiéri kostola pred rokom 1904. Vedľa oltára na evanjeliumovej strane bol pripojený do múra výklenok na uschovanie sviatosti, z kameňa umelecky zhotovený, v krásnom románskom slohu, nad ktorým bol vyrytý erb zakladateľa kostola s nasledujúcim nápisom

Uvedený v latinčine takto: "Demetrius de Nyárs, decretorum doctor eppus Sanctuariensis, vicarius eccesiae Starigoniensis.“ – Demetrius z Ňaršan, doktor dekrétov, biskup Sanctuariensky, vikár Ostrihomskej církvi, arcidiakon nitransky a kanonik Ostrihomský.

Obetný stôl bol súčasťou oltára. Pamätajme že to bolo približne 58 rokov před Druhým Vatikánskym koncilom. Svätá omša sa slúžila po latinsky a chrbtom k ľudu. Kňazom v tomto období bol Jozef Antolik a kaplánom Juraj Barna. Presbyterium od zvyšku kostola oddeľovala drevená ohrádka. Na ľavej strane bola kazateľnica, s ktorej kňaz prednášal svoje homilie. Táto kazateľnica ako aj bočné oltáre sa zachovali dodnes. Hlavnému oltáru sa budem venovať nabudúce… Pozri obrázok !!! (zväčšenú fotografiu nájdete vo fotogalérii)