Belo z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Servie, Galície, Ladomerie, Cumanie, Bulharska, všetkým v Krista veriacim ktorý túto listinu uvidia, posiela pozdrav všetkým v spasiteľovi. Vyučení vo Svätom Písme zisťujeme, že by mohli byť porušené práva v kráľovstvách, kniežatstvách a patrónov spoločenstiev alebo by mohli byť pomiešané alebo nejako pochybené v sídlach cirkví (myslí sa asi farské dediny)a sídlach plodných s pohľadu biskupa a kapituly, kým lepším spôsobom nech by bolo dané v Cirkvách alebo vo farnostiach v prínosnosť plodiacu ako úžitok zo spokojnosťou osídlenia.
Vysvetlenie: Ide o urobenie poriadku z majetkami Cirkvi a kráľovstva za účelom toho, aby to bolo prehľadnejšie a rovnako aby bola zabezpečená lepšia koordinácia odovzdávania desiatkov a iných „naturálií“ z jednotlivých dedín.

Tí ktorí prišli predložili súbor poznámok, ktoré vytvárajú nejaký zväzok, že my so ctihodným otcom Lampertom z Božej milosti biskupom jágerským vo veci výnosu desiatkov jeho štvrtina kňazov prišla – ktorý mali biskupské dobrodenia / príjmy a zo všetkých desiatkov z plodov zeme – úrody a z hrubého prírastku zvierat ktorý existoval v sídlach Veľký Šariš, Prešov, Sabinov, Malý Šariš, Župčany, Kojatice, Ardou (jedna časť obce Ražňany), Naas (druhá časť obce Ražňany) – tieto obce sa neskôr spojili a vytvorili jednu obec – Nyars-Ardo = Ňaršany – Ražňany, Orkucany, Ostrovany, Medzany, Gregorovce, Chminianska Nová Ves, Malý Slivník, Tulčík, Kapušany ako aj v dedine biskupskej – teda v dedine sv. Michala – Michaľany, ktorá je sídlom našich zbierok.

Vysvetlenie:Celé územie patrilo pod Jágerské biskupstvo. Jáger – dnešný Eger – nachádza sa v Maďarsku bol sídlom arcibiskupa. Zrejme bola jedna dedina – v tomto prípade Šarišské Michaľany – ktorá bola centrom vyberania desiatkov a odtiaľ sa potom výnosy ktoré patrili Jágru transportovali do Jágru. Tieto príjmy dostáva Cirkev Jágerská. Jágerský biskup Lampert sa dohodol s kráľom Otom, že desiatky ktoré boli kráľovské - ale teraz patrili jágerskému biskupovi s výnimkou štvrtiny ktorá patrila farárom z vyššie vymenovaných dedín ako aj zo Šarišských Michalian, opäť pripadnú panovníkovi, za čo dostane jágerský biskup ako rekompenzáciu – veľké majetky v dedine Chereph v župe Borsod a v poriečí Tisy a v Kothopani ku ktorým patria mnohé mýtne stanice, mnohé rybníky a dokonca aj soľná baňa. Meníme to za to, čo je v dedine Chereph, zo všetkým úžitkom, ktorý plodila a prinášala, ako aj z výnosmi z lesov, hôr, polí v tejto Borsodskej stolici ktorá prináležala Kotopánimu – biskupovi jágerskému od Egídia – syna Krištinovho a biskupstvu jágerskému podľa zvyku pána Andreja – Pána – najmilovanejšej časti našej šťastnej pamäti si zachovávajúcej cez toho že Kathapanum biskupa vyslaného ktorého Ireneus ktorý bol neskôr bánom (kráľom) ktorý moc si privlastnil skrze spomenutú Jágerskú Cirkev. Tomuto Ireneovi bánovi označujeme dedinu – Echeg nazvanú blízko Sayouvyze kde sa nachádza, aby Jágerskú Cirkev neznepokojoval – neobtažoval a dal jej kľud, a v pokoji prepustil dedinu Chereph ktoré hranice sú v takomto poriadku vymedzené.

Vysvetlenie: Z jednotlivých miest sa brali desiatky a iné kvázi dane a tieto prináležali buď Jágerskej Cirkvi, alebo kráľovi. Kráľ tieto majetky vymenil a v rámci kompenzácie dal dedinu Chereph a priľahlé územie. V ďalšej časti textu bude vymedzenie toho miesta. Je to dosť „chaotické“ no v tejto dobe to tak robili.

Prvá hranica územia začína na severe a východe na mieste ktoré sa nazýva Bozyasheg a oddeľuje od zeme zvanej Noggeurh kde máme náš hrad Borshad. Potom ide akoby cez kopec smerom k vrchu ktorý sa volá Myklousluga, kde začína hraničiť zem šľachty z rodu Werusur a kláštora de Kach. Potom ide k miestu nazvaného Forkosku a potom zostupuje do údolia zvaného Zuduskafeye a potom smeruje akoby oproti západu a ide k údoliu zvanému Balauelge – kamenné údolie kde je hranica zeme, v strede ktorej je strom. Odtiaľ cez toto údolie ide k vrchu zvanému Hegus a potom vychádza k onomu miestu oproti západu kde sú tiež hranice zeme – župy, ktoré oddeľujú zem Chereph od zeme zvanej Tarnukbala, Panithtordia a šľachticov de Bogach a potom sa vracajú naokolo a idú k nejakému lesíku ktorý sa volá Zylag na ktorého konci je nejaká hranica zeme. Potom sa hranice dotýkajú biskupskej osady – Nozuey a potom idú k hraniciam dediny Jágerskej Cirkvi – Serch. A potom idú k miestu Fyuzerku nazvanému, odtiaľ idú k miestu Thebee a stále cez hranice onej dediny Jágerskej Cirkvi. A potom idú k tomu prvému miestu – Bozyasheg – takto sú tieto hranice dediny Chereph vymedzené. Taktiež dávame inú našu dedinu oproti blízko Tise sa nachádzajúcu Chege nazvanú s Kethkechkes a Puchlaka s udeleným zvykom celosti - integrity ktorú majú odjakživa a prechádzajúc z obidvoch častí Tisy nad svoje hranice so svojimi hranicami okolo Tisy ako aj zo všetkým úžitkom prinášajúcim a právom rybolovu vo Welges a na neobhospodárovanej zemi všetkej zo všetkou zemou súčastne a prázdnej dedine spomenutej v ktorej uprostred je Teugescherete nazvanej osade. Rybárčenie prináleží aj opátstvu a kláštoru de Ohoth so svojími patrónmi. Dávame tiež miesto na chytanie rýb v Hortubag ktorý je pri onej dedine Chege naproti tadeto prechádzajúcej Veľkej Ceste idúcej z Chegu smerom na Nogbezermen popod a ponad. Taktiež dávame malú časť zeme Kyskamphanth volanú, ktorá bola nášho taverníka pri Tise a to prináleží k biskupskej dedine Mohagtheo. Tiež dávame tretiu časť de Poruzlou aj z roľami a z vodami ako aj z jednou kúriou a na severe s jednou dedinou Porozlou v komitáte v župe Heueswyuar sa nachádzajúcou a z jednou veľkou loďou – zdravou. Desiatu časť udeľujeme ktorú Jágerská Cirkev užívala v spokojnosti a pokoji. Potom dávame jednu vodnú priekopu alebo jazero či rybník v Deesakana bez všetkého udelenej. Na tejto zemi čo vo vodách tak v Jágri je platené z toho čo rybolov prinesie alebo ak to predajú – môžu s tým naložiť ako chcú. Dávame tiež autoritu tomuto Lampertovi biskupovi svojej Cirkvi vo Fyuzerku alebo v Kerekku, ktoré sú v Jagerskej Cirkvi kde sú vybudované hrady. To najviac zdôrazňujeme že žiadneho biskupa alebo biskupov ktorý do toho času boli mohli alebo smeli z dedín spomenutých čokoľvek predať vymeniť navzájom alebo iným spôsobom zaviazať zmluvou. Títo akokoľvek by poviazali zmluvu nech sa neuzatvára a nástupníctvo a dedičstvo naše kráľovské v spomenutých dedinách nech sa dodržiava podľa zvyku podľa seba samého, potom nech sa moc dodržiava a nesie ďalej. Moc v týchto dedinách sa má odovzdať Jágerskej Cirkvi. Aby však náš majestát riadne a s úctou k biskupovi Lampertovi veriacemu nášmu a Jeho nástupcom podľa zvyku kapituly nikoho v budúcnosti nemôže sa v hneve odvolať proti Jeho nástupcom, ale navždy sa potvrdzuje táto aktuálna listina podľa práva a vyhotovuje sa dvojito a je potvrdená našou pečaťou.
Dané v Gurgeu roku Pána od vtelenia 1248 siedmej kalendy mesiaca marca v roku vlády našej v roku trinástom.

Vysvetlenie:Po dosť chaoticky vymedzených miestach alebo dedinách ktoré sa darujú so svojimi majetkami nasledoval záver v ktorom toto rozhodnutie je neodvolateľné a dokonca nedá sa odvolať alebo chcieť zmenu ani od nástupcov biskupa Lamperta. Niektoré názvy ostali nepreložené keďže nie sú až tak podstatné, keďže prvá zmienka o obci Ňaršany je v prvej časti listiny. Časom možno budú doplnené a preložené. Ide zrejme o územie terajšieho okolia Slovenského nového mesta, Stredy nad Bodvogom, Kráľovského Chlmca pohraničných oblastí – okolia rieky Tisy. Preklad je celkom obstojný – aj keď je to stará latinčina, niektoré slová sa postupne vytratili a tiež je dosť ťažké preložiť stále frázy ktoré používali kráľovský či biskupský pisári. Toľko prvá písomná zmienka...

Veľká vďaka patrí ThDr. Peterovi Zubkovi PhD za pomoc s prekladom. That´s all folks... ;)