Včas ráno som sa prebudil a čítal som si reč, ktorú mám o niekoľko hodín z pamäti povedať. Vtedy už na farský dvor dochádzal celý rad saní a na nich veľký počet roľníkov z celého okolia. Ľud zaujal veľký priestor na farskom dvore a videl som aj desiatky maďarských žandárov s vlajúcimi kohútimi perami za zekenými vyleštenými klobúkmi. Veď nezabúdajme, boli sme vtedy na území, ktoré bolo obsadené ešte tam vládnucími Maďarmi.Ľudové zhromaždenie v Ňaršanoch 17.decembra 1918 otvoril František Majoch ohnivou rečou. Za predsedu zhromaždenia vyvolili Štefana Onderču a za zapisovateľa J.Meličku, účtovníka Tatra banky z Prešova.
Štefan Onderčo srdečne privítal masu šarišského ľudu a ako rečníka predstavil mňa, požiadajúc ma, aby som odovzdal pozdrav verných Slovákov z Ružomberka a prehovoril o politickej situácii. To som aj rečnil. Ľud počas reči búrlivo ma prerušoval, dal som sa tou náladou strhnúť a povedal som túto svoju prvú politickú reč s veľkým oduševnením".
V tejto svojej reči Karol Sidor dokazoval, že "východní a západní Slováci spoločne si majú založiť základy svojej budúcnosti. S Maďarmi pre veľké krivdy nemôžeme žiť. Hltavému vlkovi nesmieme zveriť slabého baránka"
V ďalšej časti svojej reči Karol Sidor rozviedol myšlienku o potrebe v súčasných geopolitických pomeroch budovať spoločný štát s Čechmi. Doslovne povedal: "Svätopluk s prútikmi nám dokázal, že máme byť spolčení, aby nás ľahko nezlomili. Máme byť s Čechmi, lebo oni priateľmi nám boli i vtedy, keď o nás nikto nedbal. A keď priateľmi sa ukázali vo veľkej biede, teraz, keď sme slobodným národom, nemožné je, aby sa stali našimi vrahmi".
Dnes už vieme, že i Karol Sidor v tejto ražňanskej reči videl vzťahy Slovákov s Čechmi až príliš idilicky. No v dannej situácii a v podmienkach, v akých sa ocitol slovenský národ, toto riešenie sa ukázalo ako najprijateľnejšie.
"Štefan Onderčo ako predseda, bol so mnou spokojný, stisol mi ruku a ďakoval. Za mnou rečnil roľník Juraj Sopko (neskôr sa stal Hodžovým poslancom). Ale slávnostnú reč povedal hlavný rečník zhromaždenia Jozef Čársky, farár zo Širokého, obľúbený kňaz a znateľ šarišského ľudu. Téma jeho slávnostnej reči bola: "Slováci a ich duchovenstvo".
Na konci zhromaždenia bola prečítaná a prijatá rezolúcia hovoriaca proti separatistickej "Vichodoslavjackej respublike" a za spojenie sa všetkých Slovákov pod vedením Slovenskej národnej rady v rámci ČSR.
Po zhromaždení bol na Onderčovej fare spoločný obed. Mňa posadili vedľa Onderču a Čárskeho, s ktorými potom i v ďalších rokoch života udržiaval som ten najužší kontakt".
Takto si na pamätné verejné zhromaždenie na ražňanskej fare v decembri 1918 spomína priamy účastník tohto zhromaždenia Karol Sidor. Uviedli sme jeho spomienky doslovne, aby sa tak čo najautentickejšie podala správa o tomto význačnom zhromaždení.
Toto zhromaždenie má ešte jeden primát. Podľa vyjadrenia Štefana Onderču na tomto zhromaždení na území Šariša "po prvý raz odznela slovenská hymna: Hej, Slováci ... z úst pospolitého ľudu verejne". Zaiste bol to mohutný spev slovenského, okolo štvortisícoveho davu. Viac ľudí na dvore ražňanskej fary sa zhromaždilo až vtedy, keď sa prišli rozlúčiť so Štefanom Onderčom na jeho pohrebe.
Tieto udalosti spred viac ako 75 rokov je treba si znovu pripomenúť. Dnes, keď Slováci majú svoj zvrchovaný a slobodný štát, nemalo by sa zabúdať na tých, ktorí aj takou akciou, aká bola na dvore ražňanskej fary 17.decembra 1918 sa vo veľkej miere zaslúžili, že Slováci sú si dnes pánmi na svojom.

Zaujímavé odkazy:
Členovia poslaneckej snemovně prehľad obdobia 27.10.1929 - 18.5.1935